Šafranové Bojnice

– zmienky o šafrane v histórii mesta

Šafran siaty (sk.) / Crocus sativus (lat.) / Saffron Crocus (en.)

Takzvané kráľovské korenie bolo vzácnou obchodnou komoditou Bojnického panstva, pestovanou podľa dochovaných zmienok od 15. do 18. storočia. V minulosti si ho mohli dovoliť iba bohatí a vznešení ľudia. Jeho cena sa dodnes blíži cene zlata, dokonca v histórii bolo možné šafranové korenie použiť i namiesto platidla.

Bojnické panstvo pestovalo šafran vo svojich šafraniciach (záhrada, pole kde sa pestoval šafran) od 15. do 18. storočia. Prvá nám známa zmienka o výskyte a zrejme aj o pestovaní šafranu v Bojniciach, pochádza už z roku 1430, kde sa vzácne korenie spomína v donačnej listine rodu Onoffry pre farnosť. Vtedajší majitelia hradu odvádzali farárovi donáciu z vína, baranov a šafranu.
V priebehu storočí bol šafran nielen pestovaný, sušený na korenie, ale i vyvážaný. O to sa postarali šafraníci (predajcovia šafranu), ktorí ho predávali a vyvážali až za hranice kráľovstva. Bojnický šafran (pestovaný na Bojnickom panstve) bol považovaný za jeden z najkvalitnejších v Európe o čom hovoria zmienky učencov a cestovateľov v novoveku. Šafran býval dôležitou obchodnou komoditou vyváženou zlatom, v niektorých prípadoch dokonca nahrádzal platidlo.

Kultúrne centrum Bojnice, Mesto Bojnice a OOCR Región Horná Nitra – Bojnice sa rozhodli oživiť dávne povedomie a slávu v pestovaní bojnického šafranu prostredníctvom podujatí, výsadby, ale i novej vizuálnej identity v podobe loga a propagačných predmetov. V auguste v roku 2024 bolo v Bojniciach na rôznych miestach vysadených viac ako 8000 hľúz šafranu pravého. Jeho úlohou je oživiť históriu a pripomenúť si život obyvateľov panstva. Kvitnutím plní dekoratívnu úlohu na prelome jesene a zimy (prvý kvet v roku 2024 vykvitol v druhej polovici októbra a posledný vďaka prajnej teplote v druhej polovici decembra). Nie je určený na zber a rastlina je zákonom chránená!
Myšlienkou návratu k šafranovej histórii je spájanie obyvateľov mesta, regiónu a kraja, presne ako to robili šafraníci, ktorí počas predaja vzácneho korenia navštevovali rôzne kúty starého kontinentu a tým spájali Bojnice so svetom. Novodobý bojnický šafran sa v roku 2024 dokonca dostal i do Talianska, kde bol na znak priateľstva s partnerským mestom Rosta vysadený zástupcami oboch miest.

„Toho dobrého je vraj vo svete málo ako vzácneho šafranu. Pokúsme sa to spoločne zmeniť!“

Vysadením šafranu v roku 2024 sa vraciame nielen ku koreniu, ale i k dávnym koreňom našich predkov v Bojniciach, Dubnici a ďalších obciach hornej Nitry (Prievidza, Sučany, Nitrica, …). Kvalitný šafran v minulosti preslávil naše mestečko a tým pomáhal k lepšiemu životu nielen pánom hradu, ale i obyčajným obyvateľov skoro 400 rokov. A to veru nie je nepovšimnuteľný čas.

O ŠAFRANE PRAVOM

Šafran siaty – pravý (Crocus sativus) je ľúbivým fialovým kvietkom s výrazne žltými peľnicami a nádherne červeno – oranžovými bliznami (v starej gréčtine pomenované kroké). Červené čnelky – blizny kvetu sa po usušení využívajú ako rovnomenná korenina, patriaca medzi najvzácnejšie a najdrahšie koreniny sveta. Šafran siaty sa vysádza prostredníctvom hľúz – cibuliek v období po „Veľkej Mare“ (15.8. / Nanebovstúpenie Márie). Očarujúce a voňavé kvety sa zo zeme dvíhajú až v období jesennej rovnodennosti po 22. septembri, keď teplota klesne pod 20 ℃. Netreba si ho mýliť so šafranom kvitnúcim na jar, ani podobne vyzerajúcou jesienkou! Okrem gastronómie sa šafranové korenie, jeho vôňa a farbivo využívali v lekárstve, liečiteľstve, v móde na zafarbenie tkanín do sýtožlta, v parfumérstve na výrobu voňaviek a olejčekov, v písmomaliarstve, či v mágii, ale i v ďalších zaujímavých odvetviach. V sochárskom umení šafranový pigment dokonca nahrádzal zlato s podkladom striebra na sochách v chrámoch a vo svetských bohatých sídlach.

VLASTNOSTI

– Chuť pravého šafranu pripomína med a je ľahko horkastá, má veľmi silnú arómu i farbiace účinky do žlta;
– dorastá do výšky približne 20 cm;
– má cibuľovitú, šupinatú hľuzu, z ktorej vyrastajú veľmi úzke, na spodku pošvami obalené listy a skrátená stonka s veľkým, ozdobným fialovým voňavým kvetom;

POŽIADAVKY NA PESTOVANIE

– hľuzy šafranu sa vysádzajú od polovice augusta do polovice septembra do dobre pripravenej pôdy, s rozmedzím cibúľ približne 20 cm od seba a do hĺbky 6 – 10 cm;
– rastlinka začne zo zeme vyrastať keď teplota klesne pod 20 ℃;
– kvitne IBA na jeseň v rozmedzí od septembra do prvých mrazov;
– vyžaduje teplejšie oblasti s južnou expozíciou a hlinitopiesočnatú pôdu zásobenú živinami a vodou;
– na jednom mieste sa pestuje 3 – 5 rokov (iba v prípade záujmu o zber blizien na korenie, inak ho nie je nutné vyberať zo zeme), potom je treba pôdu nechať odpočinúť;
– spravidla v priebehu mája sa hľuzy vykopú, usušia a vytriedia;
– šafran sa množí iba oddelením dcérskych hľúz;
– v lete hľuza v zemi hibernuje, nevytlačí nad zem ani zelenú časť;

ZBER A POZNÁVACIE ZNAMENIE

– šafran siaty – pravý sa od ostatných krokusových rastlín odlišuje výraznými červenými bliznami, každý kvietok obsahuje 3 červenkasté blizny;
– z fialových kvetov šafranu sa zbierajú IBA červené blizny na sušenie;
– blizny alebo inak nazývané čnelky sa zbierajú výhradne ručne;

ZAUJÍMAVOSTI

– na 1 kg šafranového korenia je potrebné zozbierať okolo 120 000 fialových kvetov šafranu pravého, ktorý zamestná 1 pracovníka na 400 hodín. Každý kvet obsahuje iba 3 blizny;
– za 1 kg kvalitného šafranového korenia získate 8 000 – 11 000 €, podľa pôvodu, kvality a aj úspešnosti pestovania v danom roku.

pripravilo KC Bojnice